Diamanty a bežné kovy a ich zliatiny majú vysokú energiu rozhrania, takže diamant nemôže byť infiltrovaný bežnými zliatinami s nízkym bodom topenia a zvárateľnosť je extrémne zlá. V súčasnosti sa zvárateľnosť medzi diamantom a kovom zlepšuje najmä pridaním silných karbidových tvárniacich prvkov v spájke z medi a zliatiny striebra alebo metalizáciou diamantového povrchu.
(1) Metóda aktívneho spájkovania Spájkovač vo všeobecnosti používa zliatinu medi a striebra obsahujúcu ti a spájkovanie v inertných plynoch alebo vákuu bez toku. Bežne používaná spájková kompozícia Ag=68,8wt%, Cu=26,7wt%, Ti=4,5wt%, bežne používané metódy prípravy sú tavenie oblúka a prášková metalurgie. Ako aktívny prvok ti reaguje s C na generovanie TiC počas procesu zvárania, čo môže zlepšiť zmažnosť a pevnosť lepenia diamantu a spájky. Teplota ohrevu je vo všeobecnosti 850 °C, udržiava sa 10 minút a pomaly sa ochladí, aby sa znížilo vnútorné namáhanie.
(2) Zváranie po povrchovej metalizácii Pokovovanie diamantového povrchu je doska kovu na diamantovom povrchu technológiou povrchovej úpravy, aby povrch mal kovové alebo metalálne vlastnosti. Všeobecne platí, že Ti je pokovovaný na povrchu diamantu. Ti reaguje s C na vytvorenie TiC. TiC a Ag-Cu zliatina spájkovanie plnivo kov majú dobrú zmažnosť a lepenie pevnosť. V súčasnosti bežne používané metódy pokovovania titánom sú: vákuové fyzikálne vylučovanie parou (PVD, najmä vrátane vákuového odparovania, vákuového rozstrekovania, vákuového iónového pokovovania atď.), chemické pokovovanie parou a práškové spekanie. Metóda PVD má nízke jedno množstvo povlaku, teplota diamantu počas povlaku je nižšia ako 500 °C a povlak je fyzicky pripevnený k diamantu bez chemickej metalurgie. METÓDA CVD Ti a diamant chemicky reagujú na vytvorenie silnej metalurgickej väzby, reakčná teplota je vysoká a diamant je poškodený.
